O potravinových alergiách a intoleranciách v rozhovore s MUDr. Zuzanou Abaffyovou

Po ukončení štúdia na lekárskej fakulte, získala atestáciu z pediatrie a o niekoľko rokov neskôr aj z alergológie a imunológie. 11 rokov po ukončení štúdia pracovala na 2. detskej klinike DFNsP, následne v Pneumoalergo centre. Potom ako vedúca lekárka pracovala v Sanatóriu pre deti s respiračnými ochoreniami a od roku 2014 prevádzkuje vlastnú imuno-alergologickú ambulanciu v Bratislave.

Čím vás zlákalo štúdium medicíny a prečo sa dnes venujete práve imunológii a alergológii?

Asi od detstva som mala túžbu pracovať s deťmi.  V čase, keď som sa na strednej škole rozhodovala, čo ďalej som vedela, že to bude práca s deťmi. Najviac ma bavila biológia a rozhodovala som sa medzi učiteľstvom biológie a medicínou. Keďže v rodine sme žiadneho lekára nemali, zdalo sa mi toto štúdium nesmierne ťažké a netrúfala som si. A vtedy zasiahla moja pani profesorka z biológie, ktorá mi povedala, že jednoznačne medicína. Boli sme na výberovom jazykovom gymnáziu veľmi dobrá trieda a desiati sme sa dostali na medicínu a všetci ju úspešne ukončili. A čo sa týka imuno-alergológie v čase, keď som začínala sme sa nerozhodovali sami, ale to rozhodnutie záviselo od potrieb kliniky. Na klinike, kde som pracovala, sa ako na prvom pracovisku začínali transplantácie kostnej drene u detí. Už boli úspešne transplantované prvé deti a bolo nutné vytvoriť pre ne očkovací kalendár po transplantácii, nakoľko tieto deti majú zmenený imunitný systém. Plánovali sa na klinike v tom čase aj transplantácie pečene spolupráci s chirurgiou a k tomu bolo treba vychovať imunológa. Bola som rok po atestácii z pediatrie, a tak sa rozhodlo. Transplantácie pečene u detí sa nakoniec neuskutočnili a dodnes tieto deti sa transplantujú na zahraničných pracoviskách. Som veľmi vďačná, že v čase, keď som začínala som mala možnosť pracovať pod vedením pána primára Lukáča a pani profesorky Kappelerovej, a taktiež starších kolegov, ktorí  formovali môj profesionálny život.  Ešte dodnes čerpám z mnohého, čo som sa popri nich naučila.  Zároveň som rada, že som poznala medicínu, keď išlo hlavne o pacienta, dôležitá bola práca s pacientom a nie papiere. Nepracovalo sa síce na počítači, ale všetko dôležité muselo byť zaznamenané. Dnes v čase internetového spojenia je dôležitejšie, či ste poslali záznam do národného centra informácii, či všetko najskôr odkliknete elektronicky a ste hodnotení poisťovňami „ ako zlý lekár“, ak pre poisťovne liečite draho, predpisujete  pre nich drahú liečbu a často ošetrujete pacienta. Dnes mám pocit, že medicína sa dostáva úplne inde ako bola pred 22 rokmi, keď som začínala.

Čo je to potravinová alergia a čo zase potravinová intolerancia?

Potravinová alergia predstavuje abnormálnu imunitnú  odpoveď organizmu  na požitú potravinu. Jej prejavy môžu byť  včasné, ktoré sa objavujú veľmi rýchlo po požití danej potraviny. Je to tzv. IgE mediovaný typ alergie, kedy dochádza k nadmernej tvorbe špecifických protilátok na danú potravinu. Prejavy alergie na potraviny sa však môžu objaviť aj neskoršie po niekoľkých hodinách až dňoch po ich konzumácii. Tento typ nazývame tzv. non IgE alergie a je sprostredkovaná časťou bielych krviniek.

Intolerancia na potraviny vzniká úplne iným mechanizmom ako alergická reakcia napr. introlerancia laktózy vzniká v prípade nedostatočnej koncentrácie enzýmu laktáza v sliznici tenkého čreva. V závislosti od jej aktivity pacient môže tolerovať istú nálož laktózy.

Ako spozorujeme na sebe alebo na svojich blízkych prvé príznaky potravinovej alergie?

Prejavy potravinovej alergie sú rôzne v závislosti, či sa jedná o IgE alebo non IgE potravinovú reakciu, a taktiež sa líšia u pacientov v rôznom veku. U malých detí sú časté prejavy zo strany zažívacieho traktu ako napr. vracanie, krv v stolici, hnačky, ale môže sa objaviť aj zápcha, nechutenstvo, neprospievanie, ale aj koliky. Aj gastoezofagálny reflux môže byť prejavom potravinovej alergie. Ďalej prejavom alergie na potraviny môžu byť rôzne kožné prejavy napr. urtikária, objavenie sa vyrážky okolo ústnej dutiny. Aj atopický ekzém môže byť prejavom oneskorenej potravinovej reakcie. Ďalším možným prejavom je stiahnutie priedušiek so záchvatmi kašľa tzv. obštrukcia. Medzi prejavy potravinovej alergie starších detí a dospelých patria kožné prejavy ako svrbenie kože, žihľavka, ekzémové prejavy ako aj prejavy zo strany dýchacieho systému ako nádcha, opuch nosovej sliznice, prejavy bronchiálnej astmy. Môžu sa objaviť aj tráviace ťažkosti ako nevoľnosť, plynatosť, bolesti brucha, hnačky. Veľmi častým sú prejavy tzv. orálneho alergického syndrómu, ktoré sa prejavujú svrbením, pálením podnebia, opuchom pier a slizníc dutiny ústnej väčšinou po požití rôznych druhov ovocia a zeleniny. Tieto prejavy súvisia s klasickou alergiou a vznikajú v dôsledku  podobnej štruktúry peľových a potravinových alergénov. tzv. skríženej alergii. Najzávažnejšia a najťažšia forma alergickej reakcie je anafylaxia. Začína niekoľko sekúnd až minút po požití potraviny a prejavuje sa nevoľnosťou, malátnosťou, triaškou, bolesťami brucha, akútnou žihľavkou, opuchom hrtanu, sťaženým dýchaní, poklesom krvného tlaku až stratou vedomia.

Môžeme si potravinovú alergiu alebo intoleranciu privodiť sami napríklad zlým životným štýlom, alebo je to skôr dedičná záležitosť?

Na vývoji alergického ochorenia zohráva úlohu veľa faktorov. Je to jednak genetika. Je popísaných viac ako 100 atopických génov a aspoň jeden sa vyskytuje u viac ako 40% detí.

Ak sú alergickí obaja rodičia je šanca, že sa alergia vyskytne u 50-90% detí, ak je alergický jeden rodič šanca výskytu alergie je 40-50%. Ak sa alergia u rodičov ani súrodencov nevyskytuje je podstatne znížené riziko rozvoja alergie u dieťaťa. Je to od 5-15 %. Ďalej sú to faktory vnútorného ako aj vonkajšieho prostredia. Dôležité sú aj vlastnosti alergénu, jeho množstvo, načasovanie u alergicky predisponujúceho jedinca. Jednoznačne negatívnymi faktormi na vývoj  alergického ochorenia je fajčenie matky, nadmerné užívanie antibiotík, ale aj iných liekov ako antacidá, rýchla fast foodová strava, život v sterilnom prostredí. V prípade pôrodu sekciou je vyšší výskyt alergii u týchto detí. Ochrannými faktormi v prevencii alergii je život vo farmárskom prostredí so zvieratami, domáca fermentovaná strava, kontakt s mikroorganizmami, viac detí v rodine.

Je možné sa z nich úplne vyliečiť alebo ak ich už človek má tak je to doživotne?

V prípade potravinovej alergie je základom liečby dôsledná eliminácia  potravín obsahujúcich daný alergén. U detí  často alergia väčšinou vymizne a je možné postupne pridávať daný alergén do stravy. Podľa prospektívnej štúdie Europrevall 57% detí s alergiou na bielkovinu  kravského mlieka vyrastie z tejto alergie do veku 2 rokov v prípade tzv. non IgE  alergie na bielkovinu kravského mlieka. U IgE typov ( tých ktoré spôsobujú včasné reakcie) dochádza k nadobudnutiu tolerancie až neskôr. Časť pacientov napríklad toleruje alergén v prepečenej resp. prevarenej forme a toleruje tepelne upravenú bielkovinu mlieka resp. vajíčka.  Ak je v tejto forme tolerovaná sa odporúča ju do diéty zaradiť a zbytočne nepredlžovať obdobie bez jej podávania. Napríklad alergia na vajíčko má taktiež dobrú prognózu. 2/3 detí túto bielkovinu tolerujú do siedmych rokov života. Alergia na orechy a morské plody je väčšinou celoživotná.

Existujú nejaké formy prevencie a možnosti ako ochoreniu predísť?

V minulosti sa  v rámci prevencie odporúčalo tehotným a dojčiacim mamičkám vylúčiť alergény z potravín. Z výsledkov súčasných štúdií vyplýva, že takáto obmedzujúca diéta matky počas tehotenstva a dojčenia neovplyvňuje výskyt alergických ochorení dieťaťa a môže viesť k nedostatku nutričných látok v strave matky. Samozrejmosťou by malo byť, aby budúca mamička a dojčiaca mamička nefajčila a nekonzumovala alkoholické nápoje. Súčasné preventívne opatrenia sú zamerané na vývoj tolerancie. Zavádzanie  nových potravinových alergénov u dojčiat sa odporúča vo veku od 4- 6 mesiacov. Na správny vývoj orálnej tolerancie výrazne vplýva súčasné dojčenie v čase zavádzania prvých príkrmov. Avšak predlžené výlučné dojčenie bez zavedenia  prvých príkrmov je spojené s nárastom alergických ochorení. Aj keď prebiehajú mnohé štúdie, na ktorých výsledky sa čaká, t.č. nie sú vytvorené odporúčania týkajúce sa pozitívneho vplyvu rôznych zložiek potravy na vývoj alergických ochorení. Bol pozorovaný pozitívny vplyv stredomorskej diéty s vysokým príjmom rýb, ovocia, zeleniny a vysokým pomerom polynenasýtených ω-3/ω-6  mastných kyselín a vitamínu D počas tehotenstva.

28. septembra budete mať prednášku na ženskej konferencii WOMAN’S BALANCE DAY. Zvyknete si aj vy dopriať deň za odmenu? Ako vyzerá váš WOMAN’S BALANCE DAY?

Takých dní určených len pre mňa je pri dennodennej práci v ambulancii, odbornej ako aj organizačnej a následnej bežnej starostlivosti o domácnosť a rodinu veľmi  málo. Určite by som si vedela predstaviť viac takýchto dní.

Čo by ste odporučili ženám, ktoré hľadajú rovnováhu, šťastie a spokojnosť?

Asi by sme mali byť viac ženami, robiť viac tých „ženských“ vecí ako mužských. A to práve v dnešnej dobe emancipácie je tak ťažké.