Ľubica Takáčová: Dnešné ženy majú viac priestoru na uplatnenie ženského potenciálu vo vedúcich pozíciách.

Ľubica Takáčová pracuje dvadsať rokov v oblasti vzdelávania a osobného rozvoja. Posledných 14 rokov rozvíja vlastnú spoločnosť Life Up, v rámci ktorej buduje s tímom skúsených profesionálov podpornú platformu pre firemné vzdelávacie programy. Absolvovala niekoľko zahraničných študijných, aj pracovných pobytov a medzinárodný koučovací výcvik ICF. Je autorkou kreatívnych sebakoučovacích nástrojov (Selfcoaching cards for Managers a TEAM CARDS), ktoré používajú koučovia, personalisti, ale aj manažéri v 15 krajinách Európy. Verí, že rozvoj a vzdelávanie zlepšuje kvalitu života, preto aj Life Up. Je spoluzakladateľkou Občianskeho združenia V prúde života, ktorého cieľom je osobnostný rozvoj ľudí zo znevýhodnených skupín. Koučuje jednotlivcov, prevažne manažérov a tímy. Je hlavne podporovateľkou kolegov a hodnotných projektov, tiež ženou, matkou a manželkou. Najradšej sa špecializuje na tímovú dynamiku, trendom a potrebám doby 21.storočia v rozvoji. Venuje sa tiež aj skupinovému fungovaniu prírodných druhov a foteniu.

Prečo to majú ženy niekedy ťažké v riadiacich manažérskych pozíciách, v mužskom kolektíve? Je to nejako zakorenené v povedomí všetkých, že keď má niekto šéfovať a rozhodovať musí to byť muž?

21. storočie začína byť dobou, kedy sa búrajú stereotypy. Čiže slovo „niekedy“ v otázke je adekvátne pomenované. Čo neznamená, že sa všetkých stereotypov ľahko zbavujeme…:) Podľa čísiel je ešte stále značná väčšina firiem, kde je prevaha mužov vo vedení. Ženám sa teda ešte ťažšie dostáva do vedenia alebo dokonca aj na vrcholové pozície. Dôvody sú rôzne: napr.  predsudky a obavy o prácu s emóciámi pri rozhodnutiach, obdobia materstva a iné témy, o ktorých spolu budeme hovoriť aj na konferencii sú ešte stále niekde v pozadí a kuluároch predmetom diskusií pri výberoch, či si to HR oddelenia a vedenie dokáže priznať alebo nie. Niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene. Doba však ženám praje, dostáva sa do popredia viac priestoru na uplatnenie ženského potenciálu aj na vedúcich pozíciách, hovorí sa veľa o politike rovnoprávnosti v odmeňovaní alebo aj o potrebe emočnej inteligencie vo vedení ľudí…. Ženy ňou disponujú prirodzenejšie –  preto ťažkým sa to pre ženu stane vtedy, keď si to tá žena sama ťažké urobí.

Čím dokážu ženy mužov prekonať? Aké sú ich výnimočné charakteristiky, silné stránky alebo vlastnosti, ktorými predbehnú mužov a stanú sa lepšími líderkami?

Dovolila by som si namiesto významu slova „prekonať“ doplniť pojem obohatiť. Pretože prekonanie je viac o súťaživosti a práve potrebu súťaživosti treba v biznisovom svete nahradiť niečím iným. To iné je viac o dohodách, zdieľaní, spájaní, hľadaní nových (možno aj netradičných) riešení.  To, čím ženy disponujú o niečo viac je hlavne citlivosť a takt v komunikácii, v sociálnom kontakte, v trpezlivosti, vo vnímaní, v aktívnom počúvaní, v ochote spolupracovať, tvoriť a podporovať – menej bojovať.

Boli ste sama v situácii, kedy ste museli dokazovať, že aj ako žena zvládnete, to čo sa očakávalo od muža?

Áno, bola. Ešte aj stále bývam v situáciách, kde sa na obchodných jednaniach alebo u klientov (hlavne ak sa stretávam s vedením, kde je prevaha mužov) očakáva odo mňa vecná argumentácia, jasnosť, presadenie cieľa, schopnosť presvedčiť (čo často v ponímaní biznis sveta znamená aj presadiť riešenie, ktoré vyzerajú hlavne efektívne, výnimočne, kvetnato.. atď.)

Priznám sa, už dlhší čas sa nesnažíme presadzovať v projektoch, kde sa očakáva hlavne to, aby sme presviedčali ostatných o tom, prečo práve my máme to najlepšie riešenie. Nikdy nevieme, či je najlepšie – to sa ukáže časom. Rozhodnutie, či môže byť najlepšie má v rukách klient a byť citlivejší na potreby klienta chápem ako podstatnejšie. Neriešime len ciele a zisk,  viac diskutujem o tom, či to, čo prinášame má zmysel. Do akej miery sú naše riešenia užitočné a obohacujúce, nielen efektívne. Nejde nám už len o splnenie cieľa, ale o vyvorenie pridanej hodnoty pre ľudí. Preto je v poriadku, ak sa aj do niektorých projektov nepripojíme, aj tým podporujeme viac princíp synergie, hľadania významu a menej súťaživosti a presadenia sa na trhu, čo je tiež v podstate rozdiel medzi mužským a ženským princípom.

 Takmer 20 rokov pracujete v oblasti vzdelávania a osobného rozvoja. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu venovať sa koučingu?

Prirodzená potreba doby a ľudí, ktorých som v rozvojových projektoch stretávala. Vo veľa prípadoch skupinové vzdelávanie, čiže klasické tréningy a workshopy majú svoje obmedzenia. Sú obohacujúce, ale koučing sa objavil na trhu ako individuálna potreba rozvoja potenciálu ľudí. Priestor na kreativitu a individuálna jedinečnosť človeka sa dostáva do popredia aj preto, aby sme ešte stále mali oblasti, v ktorých nás umelá inteligencia nepredbehne.  Ja tiež používam koučing ako doplnok v rozvojových metódach pre tých, pre ktorých platné odporúčania a a skupinové prezentácie nepostačujú. Jednoliate postupy, nech by boli akokoľvek funkčné neplatia na každého rovnako. Preto je koučing úžasná individuálne zameraná metóda rozvoja, ktorá dáva príležitosť sa ľuďom zastaviť, nájsť vlastný priestor na sebauvedomenie a vlastnú cestu, ktorá je pre človeka tá najlepšia.

Je nejaká oblasť, v ktorej by ste sa ešte chceli vzdelávať alebo niečo, čo ešte neviete a chceli by ste sa naučiť?

Samozrejme – je toho veľmi veľa. Ja mám vzdelávanie a sebarozvoj niekde zakódované ako súčasť základných potrieb. Dokonca čím som staršia – tým viac su uvedomujem to klasické poznanie… Čím viac vieš, tým máš pocit, že vieš toho stále menej a menej z toho všetkého, čo by si chcela vedieťJ Venujem sa v súčasnosti veľa skupinovému fungovaniu, dynamike tímov, práci s emóciami na rôznych úrovniach. Fascinujú ma výsledky behaviorálnej ekonómie a rôzne iné dôkazy z oblasti neurovedy, z ktorých v práci čerpáme. Tiež potrebujem viac rozvíjať svoje digitálne zručnosti. Ak by som nepodporovala skvelý tím Life Up a neriešila rozvojové projekty – bola by som možno súčasťou nejakého vedeckého tímu a pracovala na zaujímavých projektoch, nech sa veľa naučím a tiež prispejem svojou troškou – na to by som však potrebovala viac ako bežných 24 hodín a možno aj to raz bude…:) Zatiaľ sa učím denne z tých nečakaných a rôznych situácií, ktoré mi môj život poskytuje a tiež sa denne učím vďaka krásnym projektom, ktorých sme súčasťou. Nemôžem sa teda s našimi klientmi sťažovať na pestrosť, tej máme neúrekom.

Čo rada robievate, keď si chcete dopriať deň za odmenu a zažiť svoj WOMAN’S BALANCE DAY?

Skôr ráno vstať a zažívať tú krásu skorých rán, keď je ticho v dome a počujem len packy svojho psa, ktorý sa ticho plíži za mnou… s dobrým čajom v ruke, potom jogou a ideálne kvalitnou knihou, než sa dom prebudí. Potom veľa pohybu na čerstvom vzduchu v rôznej forme, trocha fotenia a ideálne sa aj nechať rozmaznať na kozmetike alebo masáži. Tiež byť so svojimi chlapmi a s naším psom niekde v prírode. Večer sa rada motám v kuchyni a varím pri dobrom jazze alebo filmovej hudbe niečo netradičné na čom si všetci pochutíme. 🙂

Aký je podľa vás kľúč k životu v rovnováhe?

Naučiť sa rozoznávať, čo je pre nás v danom okamihu podstatné. Pochopiť, že kúzlo žitia v rovnováhe nespočíva v tom, ktoré všetky oblasti zvládneme stihnúť, ale ktoré si dokážeme s akou intenzitou užiť s plnou pozornosťou. Kľúčom života v rovnováhe je tiež sebapoznanie, k čomu patrí rozoznanie súladu medzi našimi potrebami a potrebami tých, ktorých milujeme. Vedieť sa uvedomiť a otočiť kormidlom, ak náš život ide smerom, ktorý nám neprospieva. Naučiť sa tiež vnímať a rozvíjať citlivosť na rôzne signály tela, psychiky a udržať si prirodzenú radosť v živote – to vnímam ako hodnotný znak toho, či žijeme život v rovnováhe.

Tak prajem všetkým krásným a úžasným ženám, aby mali v živote veľa prirodzenej radosti a potrebnej rovnováhy!