Bežecká koučka Monika Ruffini: Behanie nepotrebuje značkové tenisky, ale silu a správnu techniku.

Monika Ruffini, bežecká koučka, terapeutka a trénerka behu. Jej poslaním je využívať poznatky vedy a výskumu v športe. Je zakladateľkou Centra bežeckej terapie, ktoré uprednostňuje prevenciu ako súčasť aktívneho životného štýlu a motivuje ľudí k zdravému behaniu. Učí ich hýbať sa správne, aby sa vyhli zraneniam a zostali aktívni do vysokého veku. Je jediným certifikovaným bežeckým špecialistom POSE METHOD® na Slovensku, ktorý sa venuje správnej technike behu a organizuje kurzy správnej techniky behu a bežeckej terapie pre jednotlivcov a skupiny.

Čo vás priviedlo k rozhodnutiu venovať sa bežeckému koučingu?

Behu sa venujem od malička: absolvovala som športové gymnázium, vyštudovala šport v kombinácii s nemeckým jazykom (teda učiteľský smer), takže bežecký koučing je spojením môjho koníčka a môjho povolania. Žiaľ nie je to oblasť, ktorá by bola docenená aj finančne. Na druhej strane som však hrdá na to, že som pomohla nájsť cestu k behaniu aj takým ľuďom, ktorí mi pri prvom stretnutí povedali: „Na škole som nenávidel/a vytrvalostný beh a 12-minútovka som sa snažil/a vždy vyhnúť.“ A potom vďaka našim spoločným tréningom odbehnú polmaratón alebo maratón.

Venovali ste sa v minulosti aj iným športom? Ak áno, čím si vás najviac získal práve beh?

ÁNO, určite. Mojou druhou „športovou láskou“ je lyžovanie, postupne som sa dostala až k skialpinizmu. Ale šport mi nevadí prakticky v akejkoľvek podobe :-))) .. Ako dieťa som bola vždy tak trochu chalan. Vyrastala som na sídlisku, kde sme sa neustále vešali po stromoch, hrali vybíjanú, volejbal, futbal, bicyklovali, behali opreteky. Jedného dňa som ako 12-ročná vyhlásila, že chcem byť svetová rekordérka v behu na 800 metrov ako Jarmila Kratochvílová, a uprosila rodičov, aby ma dali na základnú športovú školu do Banskej Bystrice. Tam si ma už vyhliadol atletický tréner, ktorý ma chcel práve kvôli môjmu somatotypu na behanie. Odvtedy behám :-)))

Ako prebiehajú vaše tréningy?

Tréningy sú buď skupinové (malé alebo väčšie skupinky) max 15 ľudí, alebo individuálne.
Obe majú svoje výhody aj nevýhody. Pri skupinovom tréningu zväčša využívame mnohé partnerské cvičenia a drily, a tréningy sú potom zábavnejšie. Okrem toho sú ľudia vnímavejší, ak majú v tréningovom kolegovi pohybový vzor. Pri individuálnych tréningoch je zase benefitom tréning ušitý na mieru. Tréningy sú rôznorodé. Vychádzajú zväčša z mojej dlhoročnej atletickej praxe. Venujeme sa v zimnom období najmä rozvoju základnej vytrvalosti, popri tom neustále rozvíjame aj silové schopnosti a ohybnosť. Základom všetkého však zostáva technika a jej učenie. Preto sú súčasťou každého tréningu cvičenia bežeckej abecedy, a špeciálne koordinačné cvičenia vychádzajúce z bežeckej tréningovej metódy Pose method®. Do tréningov sa snažím zaraďovať mnohé nové cvičenia a prvky, ktoré som sa naučila.

Ste jedinou držiteľkou certifikátu POSE METHOD® na Slovensku. Priblížte nám bližšie túto metódu?

Ide o metódu, ktorej základy pramenia v balete.. Možno vás to prekvapuje, ale balet má veľmi veľa spoločného s behom. Ide totiž o polohy, v ktorých sa naše telo nachádza pri vykonávaní jednotlivých fáz bežeckého kroku. Rovnako ako pri balete. Preto, aby ste dosiahli ideálne postavenie a váš beh sa zdal na pohľad „pekný“ a na pocit ľahký a uvoľnený, je dôležité, vykonávať tieto pohyby v súlade s fyzikálnymi zákonitosťami, ktoré sú všade okolo nás. Gravitácia, odstredivá sila, zákon akcie a reakcie a ďalšie. Aby ste bežali správne, je potrebné si tieto zákonitosti uvedomiť a začať ich pri behu využívať.

Ak sa rozhodneme urobiť niečo pre zdravie a vyberieme si beh, čo je na začiatku dôležité?

Poznať svoje slabé stránky a to doslova.. Myslím tým, že na behanie nepotrebujete značkové tenisky, ale silu… to znamená, že dôležité si uvedomiť, že základom úspechu a predpokladu že vydržím pri behu, je správna technika. A jej predpokladom je dobrá koordinácia pohybov, ktorá pramení v silnom a pružnom tele…A potom treba nájsť rovnú lesnú cestičku, a skúsiť odbehnúť 10 minút v tempe, pri ktorom dokážete rovnomerne dýchať.. ak máte pocit, že to sám nedokážete, je dobé sa obrátiť na bežeckého trénera a nechať si poradiť. Je totiž veľmi pravdepodobné, že vaša technika nie je dobrá, a pri behu sa trápite viac ako je nutné.

Ako by ste k behu motivovali tie ženy, ktoré tvrdia, že to nikdy robiť nebudú?

Väčšinou im porozprávam nejaký životný príbeh mojich bežkýň, ktoré to tvrdili pred nimi. Ale často býva tých dôvodov viac, a treba to riešiť individuálne. Závisí na veku, zdraví, možnostiach a chuti, niečo so sebou urobiť. Ale kde je vôľa, tam obyčajne býva aj cesta..

Čo rada robievate, keď si chcete dopriať deň za odmenu a zažiť svoj WOMAN’S BALANCE DAY?

Pustím si „moju“ hudbu, ku ktorej počúvaniu sa popri mojich dospievajúcich deťoch tak často nedostanem, uvarím si dobrú kávu a relaxujem pri dobrej knihe. Je veľa kníh, ktoré sa ešte chystám čítať… a tiež sa ešte chcem doučiť hru na klavíri, ktorej štúdium som prerušila, keď som sa rozhodla stať sa bežkyňou :)))

Aký je podľa vás kľúč k životu v rovnováhe?

Kalokagathia. Duševná a telesná krása. Antický ideál krásy, ktorý sa zrodil v Starovekom Grécku je podľa mňa dodnes aktuálny a nanajvýš potrebný. Ak totiž zanedbávame telesnú stránku, nemôžeme dostatočne rozvíjať ani tú duševnú. Sú vzájomné späté a rozvoj jednej podmieňuje rozvoj tej druhej.